Podvečer prvého festivalového dňa patril tomu najlepšiemu z hudobného folklóru. Program víťazov celoštátnych súťaží Vidiečanova Habovka a Jazykom tanca sa odohral v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu ako verejná nahrávka najzaujímavejších speváckych, inštrumentálnych a tanečných diel detských i dospelých interpretov. Ľudová hudba FS Magura (Kežmarok) sa predstavila s hudobným materiálom spracovaným podľa nahrávok rómskej kapely Klempárovci v kompozícii s názvom Melódie z Veľkej Lesnej. Vystúpenie štyroch dospelých interpretov vystriedalo sólové spevácke vystúpenie Anny Kukučíkovej. Pôvabný prejav detskej interpretky podporený prácou s drobnou rekvizitou (halúzkou) našiel svoju formu v paseckých piesňach z Riečnice-Starej Bystrice. Goralskú hudobnú kultúru predstavila Goralská muzika bratov Brnušákovcov zo Suchej hory. Rodinné hudobné dedičstvo bratia uchovávajú spolu so starým otcom, ktorý s nimi program Špjivaňe i graňe to učeha šviata pripravil. Od roku 2015 patria do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO okrem fujary a Terchovskej muziky aj gajdy a gajdošská kultúra. Mário Pavel (Veľké Zálužie) sa na festivale TVOR•BA predstavil s výberom gajdošských piesní z repertoára Jozefa Antalíka. S ďalším zaujímavým nástrojom, rífovou píšťalou, sa predstavil Samuel Klabník, ktorý vystúpil so speváckym duom Darina Hikaníková a Ema Šmulíková. V generačne sympatickom zložení interpretovali piesne z Papradna. V programe nechýbali ani ľúbostné piesne. Vypočuť sme si ich mohli v podaní Juraja Belka vo vystúpení s heligónkou pod názvom Balockie ľúbostné. Čarovným vystúpením boli aj živánske piesne z Kluknavy Chlapčenskej speváckej skupiny DFS Viganček (Košice) – Preco? Pre pśiki! Vyvrcholením folklórneho podujatia bola Jar na Podkarpatskej Rusi, tematický výber chorovodných a tanečných piesní z regiónu v temperamentnom kolektívnom prevedení FS Ruthenia. Toto vystúpenie zároveň prepojilo líniu hudobného a tanečno-hudobného folklóru, a teda prvú časť folklórneho programu festivalu s druhým: Z najlepších II., ktorý bol komponovaný z najlepších čísel tanečno-hudobného folklóru za rok 2022 (príp. 2019), ste mohli vidieť počas druhého dňa festivalu.
Vyvrcholením prvého dňa bolo slávnostné podujatie s názvom Otvorenie festivalu a vernisáž výstav. Vskutku skromný názov pre vydarený multižánrový happening. Divákov vítal hlas režisérky, ktorý nabádal nasledovať Mnémosyné, bohyňu pamäti a matku Múz (Veronika Mészárosová). Jej oči, spomienky a myšlienky boli významovo prenesené do základnej rekvizity – sklených guľôčok, leitmotívu tohtoročného festivalu TVOR•BA. Poklady detstva plného hier a otvorenosti voči svetu ako metafora rozmanitých impulzov a stretnutí. Mnémosyné sa pýta: aké miesto má v našom živote umenie? Spomína za zvukov a hudby Dukea Ellingtona v predvedení saxofónového kvarteta Saxtet. Na základe počutého formuluje odpoveď: človek, ktorý dokáže rozjasniť životy ľudí okolo seba tým, čo robí, zmysel našiel. Hľadajúc spadnutú guľôčku, sa presúvame k výstave Boženy Maxovej (Banská Bystrica), víťazky 59. ročníka celoštátnej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2022. Surreálne maľby pohrávajúce sa s figúrami, geometrickými formami a farbami, artikulujúce otázky filozofie bytia, sú inštalované na strope galerijného priestoru Domu umenia. A my putujeme ďalej – do Cineamy. Ďalším objektom Mnémosyné je jeden z víťazných filmov, Life for School Nataše Strelovej (Spišské Tomášovce), ktorý pôsobivo vyjadruje skľúčenosť a neistotu mladého človeka na prahu dospelosti. Po stopách guľôčok sa dostávame k najlepším výtvarným dielam súťaže Výtvarné spektrum 2022 a k autorskej výstave fotografa Adama Bielika. Mysteriózne fotografie, na ktoré si treba posvietiť (pripravenými baterkami), venoval mladý autor svojmu starému otcovi. Umelecký prednes Terézie Pravdovej (Trnava) situovaný medzi jemne roztiahnutými sivými závesmi kompozične asocioval vnútornú stranu viečok, jemne pootvorených, spoza ktorých hľadáme otázky na neexistujúce odpovede. Báseň Erika Ondrejičku zaznela v novej, výtvarnej kompozícii v nových, vrstvených významoch. Podobné významové vrstvenie v sebe niesla sprievodkyňa večerom, Veronika Mészárosová. Mnémosyné odtlačila svoju pamäť do Pýtie, starogréckej veštkyne, a tá sa zas v zábleskoch objavuje prostredníctvom mladej umelkyne v súčasnom svete a opakovane kladie otázku: aká je naša úloha v tomto svete? Zaznejú Melódie z Veľkej Lesnej Folklórneho súboru Magura, ktoré vznikli podľa nahrávok rómskej kapely Klempárovci. Prechádzame výstavou ocenených fotografických diel zo súťaže AMFO 2022 až k záverečnej živej hudobnej kompozícii, ktorú by sme mohli (ne)metaforicky nazvať – gitara s vložkou. Kultúrnou, hudobnou i hygienickou. Posledným objektom sprievodkyne je recesistický spevák Tomáš Šramek alias Bedňa, ktorý nás odprevádza do reality mesta svojou piesňou Bratislavský čávo.
Pri odchode z výstavných priestorov si so sebou nesieme slová Erika Ondrejičku: Jediné, čo nám z tejto chvíle ostane, je nárok na hľadanie. Autorka scenára, Renáta Jurčová, variuje túto myšlienku aj v závere otváracieho happeningu: Viacerí máte v rukách vlastnú guličku. Tá vám už zostane. Zahrajte sa spoločne. Stretnite sa, experimentujte, nechajte veci na náhodu a poddajte sa tvorivosti. A nielen pri hre, ale aj počas nasledujúcich troch dni v rámci Festivalu TVOR•BA.
text: Diana Laciaková
foto: Jakub Jančo, TVOR•BA 2023
